Čo s boľavým chrbátom ?


stiahnuť

” Keby sme skutočne vedeli, ako a z čoho je naše telo zložené, neodvažovali by sme sa ani pohnúť. “

– G. Flaubert

V tomto článku sa zameriam na vašu ubolenú chrbticu. Okrajovo priblížim zážitky a problémy ľudí z praxe masérky v regeneračnom centre. Možno vám to príde vtipné, možno sa v tom spoznáte sami, no v prvom rade chcem poukázať na vašu ľahostajnosť  k dobre mieneným radám, upozorneniam, či výčitkám. A naučiť vás vážiť si každú kostičku, sval, či kĺb na vašom tele. Tak poďme nato.

Viete kedy sa húfy trpiacich začnú hromadne valiť s nejakým akútnym problémom chrbtice na terapiu? Nuž, je to obdobie jarné – tzv. záhradkárske, jesenné – záhradkárske a potom ten zbytok, to je už také bežné a väčšinou chronického charakteru.

Príčiny: trošku som rýľoval, trošku som kosil, trošku som dvíhal vrecia, rúbal…. a tak ďalej, a tak ďalej.

” Trošku. “

Trošku sa pri rýľovaní vyzlečú do pol pása. Do toho pofukuje trošku jarný vetrík a z toho trošku je na svete dosť bolestivý problém.

Nuž, ak si myslíte, že po dlhej zime a nič nerobení sa po prvom nájazde na záhradu vaše telo perfektne prispôsobí, tak ste na veľkom omyle. A nejde len o tieto akútne stavy, kedy vás akože ” sekne ” , alebo “prefúkne”. Ide o vami zanedbané, kadejakými tabletkami potlačené ťažké chronické stavy a zápaly.

Aby ste vedeli prečo k tomu dochádza musíte a opakujem, musíte sa začať učiť spoznávať vlastné telo

Stačia vám úplné základy, nemusíte sa učiť anatómiu po latinsky. Ak chce opravár prísť nato, prečo sa nejaký prístroj pokazí, musí vedieť ako funguje. Možno si poviete, že to má vedieť lekár. Ale, bohužiaľ lekárske povolanie už dávno nie je o uzdravovaní pacienta, už je to iba liečba. Liečba bez uzdravovania farebnými ” lentilkami ”  s kopou nežiadúcich účinkov. Takže si dobre rozmyslite, či sa zveríte do rúk takéhoto človeka, alebo sa naučíte niečo o svojom tele.

Tu ho máme v základnej výbave: KOSTRA

chrbtica100195896

Takže, čo to tá naša chrbtica vlastne je ?

Pekne znázornený červený pruh na tomto obrázku sa skladá presne z 24 stavcov. To je vaša chrbtica. Prechádza ňou miecha a z miechy odstupujú jednotlivé mohutné nervové korene a nervy, ktoré vedú k našim orgánom a rôznym sústavám.

Stavce v chrbtici rozdeľujeme na skupinky. Náš krk tvorí 7 stavcov. Hrudník 12, bedrovú chrbticu 5, krížovú kosť tvorí zrastených stavcov a ešte nám ostala kostrč, náš zakrpatený chvostík.

Colored-spine1

Medzi týmito jednotlivými stavcami máme naše dobre známe platničky. To je to pekné modré dole na obrázku. Tmavší stred je mäkký, rôsolovitý a pružný. Svetlejší prstenec okolo neho je pevný a väzivový.

13158_0

 

Slúžia ako akési nárazníky a tlmia nárazy keď chodíme, beháme, skáčeme a podobne. Čím vyššia je vaša hmotnosť, tým väčší tlak je vytváraný na platničky. Pritom tlak vo vnútri tejto platničky medzi prvým a druhým bedrovým stavcom je v ľahu okolo 25 kg, v sede okolo 175 kg a pri záťaži až 1000 kg ! Aká je vaša aktuálna hmotnosť ?

Problémy s platničkami vznikajú ak sa nesprávnym pohybom, necvičením a zlou životosprávou začnú vytvárať v tom svetlejšom väzivovom prstenci drobné trhlinky, ktoré sa postupne zväčšujú, pretože to nebolí. Až raz, pri nejakom úplne obyčajnom pohybe, ktorý vám doteraz nespôsoboval žiadne problémy (zdvihnem to vrece, prudko sa otočím) to tvrdšie púzdro (prstenec) povolí a v určitom mieste praskne. A ten rôsolovitý stred tmavšej farby nám začne vytekať do okolia (viď. obrázok dole). Platnička nevyskočí, ako si mylne väčšina ľudí myslí. Ona nemá kam vyskočiť. A držia ju predné a zadné väzy. Iba sa vysunie, alebo vytečie. A potom tlačí. Tlačí na okolie a miechové nervy, či samotnú miechu a nás to bolí. Zaujímavý je fakt, že s vysunutými platničkami majú najviac problémy mladí ľudia a ľudia v strednom veku.

bandscheibe-aufbau-gallert

Pokračujeme.

Za to, že chodíte a môžte sa rôzne pohybovať vďačíte nielen stavcom a platničkám, ale aj väzom, nervom a niekoľkovrstvovým mohutným chrbtovým svalom, ktoré prebiehajú od krku až ku kostrči.

Tieto svaly ako pružné laná obopínajú jednotlivé stavce. Predstavte si chrbticu ako lodný stožiar. Jeho statiku zabezpečujú laná (chrbtové svaly) a plachta (brušné svaly a svaly hrudníka). Chrbtové svaly majú stále mierne zvýšené napätie. A majú fyziologický predpoklad ku skráteniu. Na druhej strane stožiara sú brušné svaly, ktoré majú zasa predpoklad k oslabeniu.

Ak sa na jednej strane skrátia chrbtové svaly a na druhej strane oslabia brušné svaly tak vzniká svalová nerovnováha – disbalancia. A s ňou problém a začíname sa všelijak kriviť.

Ak jednostranne preťažujeme chrbticu tak sa v mieste prechodu bedrovej a krížovej chrbtice L5S1  (čo je hlavný nosník hornej polovice tela a miesto najväčšieho zaťaženia) objavuje poškodenie.

Opraviť sa to dá jedine tak, že si vytvoríte svalový korzet naťahovaním chrbtových a posilňovaním brušných svalov.

Najhlbšie uložené svaly, ktoré nevidíme sú najkratšie, ale zároveň najdôležitejšie z hľadiska bolestivých stavov. Majú statický význam. To znamená, že udržiavajú rovnováhu a postavenie chrbtice. Oproti tomu svaly povrchové a dobre viditeľné zabezpečujú pohyby trupu.

Ak zanedbávate pohyb a cvičenie obidvoch skupín týchto svalov, alebo jednu uprednostňujete a druhú zanedbávate, čo myslíte, čo sa stane ? Budú tieto svaly silné, pružné a odolné voči záťaži, alebo slabé a mľandravé? Bude nám to tam všetko držať pokope?

No nebude ! Skôr, či neskôr to tam rupne. Štruktúry, ktoré to majú všetko držať ako korzet, jednoducho nedržia.

” Celá chrbtica je jeden funkčný celok. Ak sa pokazí čo i len jeden jediný segment, prenášajú sa zmeny a poruchy aj na ostatné segmenty chrbtice a spúšťa sa rad za sebou idúcich zmien, ktoré sa vám určite nebudú páčiť …”

A hneď začnete nadávať na všetko možné – zamestnanie, prekliatu lopatu, lekárov a slabé tabletky, štát…

Ale jednu jedinú osobu, ktorá je za toto všetko zodpovedná vynecháte. Vynecháte seba. Zbavíte sa zodpovednosti. Prenesiete ju na niekoho iného a veselo pokračujete ďalej bez zamyslenia.

Najhoršie zamestnania kde najviac trpí chrbátik sú také, pri ktorých robíte určitú činnosť v tej istej polohe a dlhú dobu. Či už celý deň sedíte za počítačom, alebo stojíte za pásom a niečo montujete, šoférujete, robíte čašníka, kuchára alebo sestričku v nemocnici, vždy budete na tom horšie ako človek, ktorý ťažko fyzicky pracuje. Áno, aj ten má určité problémy preňho charakteristické, ale predsalen sa hýbe viac ako vy.

Takéto strnulé polohy tela dlhú dobu majú za následok všetky tieto problémy:

– stuhnutosť svalov a napätie, svalové disbalancie – nerovnováhu a z toho vznikajúcu bolesť

-bolesti hlavy až migrény, závraty, pískanie v ušiach, bolesti šíriace sa do rúk, mravenčenie prstov, poruchy zraku,

– žalúdočné nevoľnosti, bolesť v hrudníku vyžarujúca do oblasti srdca, často zamieňaná za infarkt, pocity dychovej tiesne

– bolesti dolných končatín, neistota v nohách a ich mravenčenie, bolesti orgánov malej panvy.

Čo môžte pre seba urobiť a ja viem, že je to v mnohých prípadoch ťažké je začať cvičiť a hýbať sa.

Veľmi často som počula vety typu – ja sa dosť nacvičím v robote, ja som rada, že si večer ľahnem na gauč a vyložím nohy a oddýchnem si.

Veľmi často. Zakaždým. Ale, aj podľa seba viem, že sa to dá. Dá sa to minimálne dvakrát do týždňa. Nevravte, že nie. A dá sa to aj v práci. Rozhýbať a ponaťahovať stuhnuté a stiahnuté svalstvo, prekrviť ho, okysličiť, zlepšiť výživu. Stačí vám aj 5 minút v práci, keď máte chvíľu čas a uľaví sa vám.

Čím viac zanedbávate cvičenie, tým viac vás to bolí a blokuje.

Bolí a blokuje! 

Ako masérka som bola na nohách celý deň, naklonená nad lôžko na jednu stranu. Jeden deň do týždňa som si vyhradila na regeneráciu a oddych. A ak som nechcela dopadnúť ako naši pacienti musela som si privstať o pol piatej ráno, minimálne dvakrát do týždňa a cvičiť.  Čo nie je najšťastnejšie riešenie, nakoľko ráno je telo ešte stuhnuté, hrozí viac svalové zranenie a potom cez deň nevládzete normálne pracovať. Častokrát som musela cvičiť po práci o ôsmej večer, keď sa už ostatní vyvaľovali na gauči pri televízore.

A nebolo to vôbec ľahké.  Ja viem, že to nie je ľahké ani pre vás. Ale, musíte sa prekonať. Musíte byť silnejší ako ostatní. Zodpovedáte za svoj život a svoje telo.

NESMIETE dovoliť systému, štátu, zamestnávateľovi, aby si vzal vaše telo, zdravie, psychiku, vyžmýkal vás a odhodil ako nepotrebnú handru.  

Ak je to neznesiteľné zmeňte prácu. Lenže vy musíte živiť rodinu. Ale dokedy si myslíte, že vydržíte? Už tridsiatnici končia psychicky a fyzicky zničení. VIETE PREČO.

Lebo :

Bolesť je pre vás signálom, aby ste vyhľadali ” spasiteľku “, ktorá sa volá lekáreň a nadopovali sa tabletkami od bolesti. Jednoduché a rýchle ako táto uponáhľaná doba. Tak vás to naučili v reklame. Sú zázračné ! Veď sa pozrite akú majú nádhernú farbu!

1104101025phpXh9EjO_Ibalgin

Ale viete, čo ste práve urobili ? Vypli ste varovný signál ! Bolesťou vás telo upozorňuje, že niečo je zle! 

Nechcete si bolesť všímať, nechcete ju cítiť, je to nepohodlné. Ak vám v aute začne svietiť kontrolka oleja, neverím, že ju budete ignorovať ! Kúpite ten najkvalitnejší olej a okamžite ho nalejete tam, kde je treba. Ak by ste to neurobili, došli ste. V horšom prípade aj prídete o auto.

Ale je smutné, že auto je pre vás cennejšie ako vlastné telo.

Potláčate problém, oddiaľujete riešenie a stávate sa závislými na tabletkách. Pokračujete v samopoškodzovaní.

Utrpenie je dôležitým podnetom k zamysleniu sa nad sebou a signálom, že takto to už ďalej nejde a musíme hľadať nové východisko.

Niektorí vyhľadajú lekára.

Ale ak už zájdete za lekárom, tak žiaden lekár by vás nemal odbiť slovami typu : ” nedá sa nič robiť, je to artritída, musíte si na to zvyknúť”. Tým len vyhlasuje, že nemá ani šajnu, čo vám v skutočnosti je. A nemôže sa zaručiť za výsledky liečby. Lekár musí byť zvedavý! Musí byť do vás ” zažratý “. Musí vás  počúvať! Hľadať, pátrať, skúmať ! Nie kadejakými prístrojmi – RTG, MRI a podobne. Musí pátrať vo vašom živote, štýle života, vašej hlave, čo viedlo k poškodeniu.

dr-house 

A ešte pár farmakologických faktov na záver : 

1. Naučili ste sa očakávať lieky pri akýchkoľvek príznakoch a ak ich nedostanete, sami si ich žiadate!

2. Analgetiká v žiadnom prípade nie sú bezpečné ! Aj keď je to uvedené na krabičke výrobku ! Ani ak to tvrdia v reklame a už vôbec nie sú bezpečné pre deti ! 

3. Ak vám lekár začne vypisovať recept kde budú uvedené lieky na uvoľnenie svalového napätia tzv. myorelaxanciá (mydocalm, dorsiflex) a vysoko účinné nesteroidné antireumatiká (brufen, ibuprofen) rovno sa postavte zo stoličky a vypochodujte mu z ambulancie. Miestne zvýšenie svalového napätia a spazmy (stiahnuté svaly) sú totiž len obranným mechanizmom tela, ktorý znehybňuje poškodený segment chrbtice a funguje ako ochranná dlaha. Snaha o jej odstránenie pomocou liekov ešte viac prehlbuje svalovú nerovnováhu a vedie k devastácii pohybového aparátu ! Lekár, ktorý vám toto urobí si zaslúži vrátiť diplom, pretože nemá absolútne žiadny prehľad v problematike. Zato v liekoch sa vyzná na 100%, veď len nedávno sa vrátil z exotickej dovolenky zaplatenej farmaceutickým koncernom.

4. Nežiadúce účinky liekov od bolesti– ospalosť, tráviace ťažkosti – nevoľnosti, vredy a krvácanie do žalúdka, výrazné riziko srdcového infarktu, mozgovej mŕtvice a smrť.

5. Dlhodobé užívanie Ibuprofenu spôsobilo smrť 16 tisíc ľuďom ročne!

Toto sú len drobnosti. Ak by som mala vypisovať ďalšie perličky, článok by nemal konca kraja. Týmto článkom chcem docieliť, aby ste sa prebrali, zobudili, zamysleli sa.

Nebude jediný. Chrbtica je zložitý komplex a nabudúce sa budeme venovať regenerácii, spôsobom inej terapie ako farmakoterapie a konkrétnym cvikom.

Prosím všetkých, ktorí teraz čítate. Neverte slepo lekárom ! Čítajte, vzdelávajte sa, hýbte sa, snažte sa zdravšie stravovať, choďte na prechádzky, vážte si svoje telo, myslite pozitívne, zbavujte sa stresu a prijmite zodpovednosť. 

PRIJMITE ZODPOVEDNOSŤ…

MVDr. Marta Vargová

Použitá literatúra : 

1. BINOVSKÝ, A. : Funkčná anatómia pohybového systému. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave 2013, s. 274. ISBN 978-80-223-3302-3

2. HNÍZDIL, J. – ŠAVLÍK, J. – BERÁNKOVÁ, B. : Bolesti zad : mýty a realita. Praha, Triton 2005, s. 230. ISBN 80-7254-659-7

3. TANNER, J. : Čo s boľavým chrbtom. Bratislava, Perfekt a. s. 1995, s. 190. ISBN 80-85261-72-3

Mohlo by Vás zaujímať:

Reklama: