Bielkoviny – Proteíny



bielkoviny
Alebo PROTEÍNY, sú základnou a nenahraditeľnou zložkou akejkoľvek živej hmoty. Nachádzajú sa nielen v každej časti tela, ale aj v tých najmenších vírusoch, ktoré poznáme. V našom tele je približne 14 kg bielkovín a najviac pripadá na kolagén.

 

Metabolizmus bielkovín sa líši od metabolizmu sacharidov a lipidov. Zatiaľ čo sacharidy a lipidy slúžia hlavne ako zdroj energie, bielkoviny tvoria hlavný stavebný materiál buniek a tkanív, enzýmov, časti hormónov a imunitných látok. 

 

Súčasne sú prakticky jediným zdrojom dusíka pre heterotrofný organizmus (vrátane človeka). Na rozdiel od sacharidov a lipidov v organizme neexistuje ” skladisko ” bielkovín. Neustále sa odbúravajú a znova syntetizujú. Majú individuálny metabolizmus jednotlivých aminokyselín. Riadia sa ” predpísaným ” genetickým kódom.

Bielkoviny pozostávajú z jednotlivých aminokyselín. Aminokyseliny sú navzájom pospájané peptidickou väzbou a vytvárajú tak akési retiazky. Ak sa spoja dve aminokyseliny vzniká dipeptid, ak tri tripeptid, ak ich je do 10, vzniká oligopeptid a ak sa ich spojí viac ako 10, vzniká polypeptidový reťazec. 

O bielkovinách hovoríme vtedy, ak je ich reťazec zložený z viac ako 100 aminokyselinových zbytkov a ak má veľkú hmotnosť.

V prírode sa vyskytuje cez 80 druhov aminokyselín, ale len 20 z nich (tzv. proteinogénne) tvoria bielkoviny.

Niektoré bielkoviny sa viažu s inou látkou, ktorou nie je bielkovina. Napríklad glykoproteíny obsahujú molekulu cukru,  krvné farbivo hemoglobín obsahuje molekulu železa, lipoproteíny molekulu tuku, fosfoproteíny fosfor a podobne.

ESENCIÁLNE A NEESENCIÁLNE AMK (aminokyseliny)

Niektoré AMK si organizmus dokáže syntetizovať sám. Tie sú nahraditeľné – neesenciálne. Patrí tu :

– alanín, arginín, asparagín, kyselina asparágová, glutamín, glycín, kyselina glutámová, cysteín, histidín, prolín, serín, tyrozín –

Tie AMK, ktoré si organizmus nevie sám vyrobiť, a musí ich prijímať v potrave sa stávajú nenahraditeľnými – esenciálnymi.  Patria tu :

– valín, leucín, izoleucín, treonín, lyzín, metionín, fenylalanín –

Okrem týchto dvoch druhov ešte existujú semi alebo polo-esenciálne AMK. Sú nenahraditeľné iba pre deti a mláďatá a musia byť obsiahnuté v ich potrave. Tu patrí arginín a histidín. U dospelého človeka sa už stávajú neesenciálnymi.

Biologická hodnota bielkovín 

Závisí predovšetkým od obsahu esenciálnych aminokyselín. Ak v potrave výrazne prevládajú rastlinné bielkoviny z obilnín, ktoré obsahujú málo tryptofánu a lyzínu, vzniká nebezpečenstvo chorôb. V ” tretích ” krajinách sveta sa vyskytuje ochorenie Kwashiorkor, ktoré sa rozvíja u detí pri diéte chudobnej na proteíny, aj keď kalórií je dostatok.

Prekračovanie odporúčaného denného príjmu bielkovín (45 g u žien a 55 g u mužov – v závislosti od fyzickej aktivity) neznamená, že získame niečo naviac. A to kvôli tomu, že zásoby dusíka (aminokyselín a proteínov vo svale) sa v organizme netvoria.

Prebytky sa ľahko premieňajú na glykogén a triacylglyceroly, takže sa uložia do našich zásob, a to aj tukových. Takže sa to neoplatí s bielkovinami preháňať. Ako nám povedali na jednom školení trénerov, prehnaná konzumácia proteínových nápojov s cieľom získať čo najviac svalov, vyprodukuje akurát tak veľmi drahú stolicu, alebo zásoby tuku 🙂

Trávenie bielkovín

Veľké molekuly bielkovín, ktoré prijímame stravou musí telo rozštiepiť na aminokyseliny. Trávenie bielkovín začína v žalúdku, kde enzým pepsín rozbíja peptidové väzby medzi jednotlivými aminokyselinami.

Rozklad bielkovín pokračuje ďalej v tenkom čreve. Tam enzým trypsín a dipeptidázy rozložia zbytok polypeptidových reťazcov.

Aminokyseliny sú ďalej vstrebávané stenou tenkého čreva a rozvádzané krvným obehom do tela. Bunky ich použijú na výrobu svojich nových bielkovín. Nadbytočné aminokyseliny sú odbúravané v pečeni v procese deaminácie. Vytvára sa amoniak a ten sa premieňa na močovinu. Tá je z pečene odvádzaná krvou do obličiek a následne močom von z tela.

Trávenie bielkovín sa netýka len proteínov z potravy. Denne sa v tráviacom trakte strávi okolo 50 g bielkovín endogénneho pôvodu (teda z nášho vnútra) z odlúpeného epitelu, enzýmov a sekrétov tráviaceho traktu.

Niektoré AMK podliehajú katabolizmu už priamo v bunke, ktorá ich resorbovala.

Význam bielkovín

Bielkoviny hrajú v našom organizme veľmi významnú rolu.

Bielkovinami sú :

– všetky enzýmy, biologické katalyzátory, ktoré regulujú životne dôležité chemické reakcie v tele.

– väčšina hormónov

– kolagén (nevyhnutná súčasť kože a spojivových tkanív)

– chrupavky a väzivá

– aktín a myozín vo svaloch

– z keratínu sú vlasy a nechty

– protilátky – imunoglobulíny

– hemoglobín a myoglobín

– pavúčie vlákna, hadí jed

Pri nedostatku jedla náš organizmus využije všetky dostupné cukry ako energiu.  Následne začne spaľovať tuky až v kritických extrémnych situáciách, keď dochádza k úplnému vyhladovaniu organizmus začne siahať na vlastné bielkoviny.

Smrť nastáva za 6 týždňov od spálenia kompletne všetkých tukov v organizme.

Z toho vyplýva ako veľmi dôležité sú bielkoviny v našom jedálničku. Organizmus si ich chráni ako najlepšie vie. V nasledujúcom článku si presnejšie rozoberieme, ktoré sú tie bielkoviny, ktoré by nemali chýbať v našej strave.

MVDr. Marta Vargová

Použitá literatúra :

1. VODRÁŽKA, Z.: Biochemie. Praha, Academia 2007, s. 191. ISBN 80-200-0441-6

2. SVĚT POZNÁNÍ: Bílkoviny

3. SURŽIN, J. – LEDVINA, M. : Lekárska biochémia (1). Košice, Hradec Králové, Vaško 2002, s. 368. ISBN 80-7165-326-8 

Mohlo by Vás zaujímať:

Reklama: